I. Jedného rána Budha usadol pred Pagodou mnohých detí. Zišlo sa tam mnoho žiakov z blízka i ďaleka, aby si vypočuli jeho reč dharmy. Všetci čakali, že už začne, ale Budha neotváral ústa. V predných radoch sedeli starší študenti, vrátane početných ctihodných mníchov. Noví mnísi a novici sedeli ďalej vzadu. Mahákášjapa podišiel dopredu a usadil sa pred Budhom. Hoci to bol starý muž, mníchom sa stal len prednedávnom, a tak si všetci mysleli, že od neho nebolo správne, že kráčal pred Budhom. Ale keď ho Budha uvidel, kúsok sa posunul a dovolil Mahákášjapovi, aby si sadol vedľa neho na jeho podušku. Všetci boli prekvapení a ohromení. Týmto činom Budha demonštroval rovnosť podstaty dharmy.
II. Budha bol na Supom vrchu. Zhromaždilo sa tam vyše tisíc žiakov, aby si vypočuli jeho reč, ale on neotváral ústa. Po niekoľkých minútach mlčania zdvihol pred zhromaždením kvet. Nikto nepochopil. Len Mahákášjapa sa usmial. Potom Budha povedal: „Svoju skutočnú dharmu odovzdávam tebe.“
III. Budha zomrel vo veku osemdesiatich rokov. V tých dňoch sa ľudia často dožívali stovky, preto mnohí jeho žiaci začali veľmi kontrolovať, čo sa stalo: „Prečo Budha zomrel?“ „Prečo nežil dlhšie?“ „To nie je od neho pekné.“ Naviac nemohli začať pohrebný obrad bez veľkého Budhovho žiaka, Mahákášjapu. Znepokojene čakali sedem dní, kým nakoniec Mahákášjapa prišiel. Na pohrebnú hranicu dovysoka nakládli drevo a na vrch položili zlatú rakvu s Budhovým telom. Mahákášjapa, vidiac, že všetci sú stále smutní a zmätení, trikrát sa pred hranicou uklonil, trikrát ju obišiel v smere pohybu hodinových ručičiek a trikrát sa pred ňou uklonil.
Po poslednej poklone sa ozval veľký úder hromu. Rakva sa prelomila a zjavili sa Budhove nohy. Všetci boli šokovaní a náhle si uvedomili toto učenie:
Zomrelo len Budhovo telo, ale skutočný Budha nikdy nezomiera.