Ko Bong Sunim vošiel do izby zenového majstra Man Gonga, uklonil sa svojmu učiteľovi a povedal: „Čoskoro odídem a budem cestovať po krajine.“
„Ak odchádzaš, daj mi báseň odchodu,“ povedal Man Gong.
Ale Ko Bong na znak odmietnutia len zamával rukami a povedal: „Dnes mám veľa práce. Nemám čas na básnenie.“
„Uvidíme sa neskôr,“ povedal jeho učiteľ. „Želám ti príjemný výlet.“