zen a ekológia

výber z verejnej prednášky v Košiciach, 19. 11. 2003

Otázka: Byť v jednote s prírodu. Čo to znamená?

Majster dharmy Čong An Sunim: Aká je táto palica?
O: Hnedá.
MDČASN:Správne. Ty a príroda ste sa už zjednotili. Keď udrieš palicou, ty a celý vesmír sa stanete jedným. Prečo je to tak?
Ak myslíte a ste k tomuto mysleniu pripútaní, ak máte zmyslové vnímanie a ste k nemu pripútaní, potom vaše myslenie a to, čo vidíte, cítite, počujete a chutnáte, sa stáva stenou. Či tá stena je hrubá alebo tenká, závisí len od vás. To, či existuje alebo nie, aj to závisí len a len od vás. Pôvodne ale táto stena neexistuje. Každý z nás ju vytvára sám. Ak cítiš, že si odcudzená alebo že si sama, opustená, znamená to, že tá stena je taká hrubá a taká vysoká, že ani neveríš, že za ňou môže byť aj nejaký iný svet než len tvoj smútok. V tomto stave mysle, keď sú ľudia pripútaní k svojim názorom a cítia sa úplne sami, sú takí deprimovaní, že ak by ste im dali najväčší diamant na svete, ani si to nevšimnú. Je to iba kus skla, ktorý zahodia. Preto byť v jednote s prírodou je veľmi dôležité.

Tento úder [BUM! – udrie zenovou palicou o stôl] rozbije stenu, ktorá je vytvorená vo vašej mysli protikladov – vytvorená z mysle, ktorá vytvára dobré a zlé, vysoký a nízky, ja a zvyšok sveta. A keď táto diskriminujúca myseľ vytvárania vášho ja zmizne, dostanete sa do jednoty s celým svetom. Tento druh mysle predstavuje rozlišujúce vedomie.
Je to dlhé a komplikované, lebo stena je biela a záves je oranžový. Aby sme tie dve farby dokázali rozlíšiť, je potrebný „manah“. Najlepšie sa dá „manah“ preložiť ako „tvorca ega“, „tvorca ja“. Keď prestanete vytvárať ja, zjednotíte sa s týmto svetom. Potom celé vaše vedomie odhora až nadol funguje perfektne. Pretože keď sa vaša myseľ oslobodí, stane sa čistou ako priestor, čiže čistou ako zrkadlo. Potom vidíš, že
táto palica je hnedá. Keď sú ľudia pripútaní k svojim myšlienkam, pocitom a názorom, sú takí slepí, že narazia do lampy na ulici. Majú síce oči, ale ich myseľ nedokáže cez tie oči nič uvidieť. Pretože táto myseľ sa neustále točí okolo – ja, ja, ja… Nato, aby sme dokázali všetky tieto zvyky mysle odložiť, máme cvičenie. Ak trošku cvičíš, trošku z týchto zvykov ubudne. Ak cvičíš veľa, veľa ubudne. Ak všetku svoju energiu sústredíš do centra, všetko to odíde – si čistý. V hlave máme myslenie, v hrdle reč, pocity v srdci, strach v žalúdku, ale v tomto bode – centre alebo tantien – je iba energia, nič viac. Preto tam dávame ruky, keď cvičíme. Tento bod sa nehýbe. A vtedy, keď sa nehýbe, tvoja myseľ to vie jasne použiť. Je to miesto, kde energia tela a mysle ešte nie je ničím špecifi ckým. Je to ešte pred tým, ako sa stane pocitmi, rečou alebo myslením, v tom bode je ešte úplne slobodná. A teda keď sa vrátiš do tohto bodu, vrátiš sa pred myslenie, pred tú stenu, ktorá je vytvorená egom. Keď sa vrátiš do tohto bodu, všetky tehly tej steny sa rozpadnú.
Voláme to zmiznutie ja.

Zároveň si ale často vieme tú stenu vytvoriť oveľa rýchlejšie, ako ju dokážeme rozpustiť. Stáva sa to pre jeden dôvod – od mala nám bolo vštepované držať sa vedomostí. Ak v tejto spoločnosti nie ste chytrí a múdri, prehrávate. Primitívny spôsob fungovania v informačnej spoločnosti znamená byť pripútaný k vedomostiam, k informáciám. To znamená, že myseľ dvadsaťštyri hodín denne bez prestávky beží na plné obrátky. To ju dokáže rýchlo vyčerpať. Musíte nájsť spôsob, ako ju zastaviť.

[Bum! – udrie zenovou palicou o stôl]


O: To máme stále udierať palicou? [Smiech]

MDČASN:Áno. Neustále. Ak neudrieš ty, udriem ja teba. [Smiech]

Táto udierajúca myseľ je dôležitá. Nie to samotné gesto palicou. Ja to robím touto palicou, lebo to dobre vyzerá. Veríš tomu úderu?


O: Áno.
MDČASN:To nie je veľmi dobré. Nikdy never učiteľom zenu. [Smiech]
Nikdy! Reč je jedovatá. Vnímaj však jej zmysel. Pretože si si všimla zmysel úderu, mala si dobrú otázku. Zmyslom úderu je vrátiť sa pred myslenie a vidieť, že stena je biela. Ale teraz som urobil chybu, lebo som to vysvetlil tak, aby ste to všetci chápali. Ale to, že to budete vedieť, to nestačí. Musíte to zažiť! Ak urobíte [Bum! – udrie zenovou palicou o stôl], v tom okamihu vaše myslenie zmizne. Myseľ zažije moment, v ktorom je všetko jasné. Nemusí to byť len úder, môže to byť aj výkrik.

Napríklad ako na tréningoch karate. Tam tiež, keď nemáte jasnú myseľ, môžete prísť o zuby, ruku, nohu… V sekunde dostanete úder. Je to cvičenie – príprava na život.

Emailový spravodaj

Prajete si pravidelne dostávať novinky do Vašej e-mailovej schránky?



Interné záležitosti sanghy