Kniha - Skutočný zen pre skutočný život, alebo prečo prišiel Bódhidharma na Slovensko

320 strán, pripravila a vydala košická sangha zenovej školy Kwan Um.
kniha je v súčasnosti dostupná iba v e-book podobe za 5 eur 
objednávky: kosice@kwanumzen.sk

Kniha je vydaná pri príležitosti 20teho výročia založenia slovenskej zenovej skupiny školy Kwan UM. Obsahuje výber z prednášok a rečí dharmy zenových učiteľov a zenových majstrov, ktorí od roku 1990 navštívili Slovensko. S predslovmi od zenového majstra Wu Bonga a majstra dharmy Olega Šuka.


Prečo bolo potrebné vydať ďalšiu zenovú knihu?
Doposiaľ sa u nás objavovali len knihy o zene, ale málo kníh zenových a z toho väčšina typu: pred dávnymi časmi v ďalekej Číne buddhistický mních položil zenovému majstrovi čudného mena pre nás nezrozumiteľnú otázku, na ktorú dostal pre nás ešte menej zrozumiteľnú odpoveď… Takéto knihy môžu byť peknou beletriou a pre znalých veci možno inšpiráciou, ale vo všeobecnosti právom vyvolávajú dojem, že zen je len prežívajúcou, sentimentálnou relikviou, ktorá s každodenným súčasným životom nemá už mnoho spoločného.

A práve potreba napravenia takejto skreslenej predstavy bola hlavným dôvodom na vznik knihy o súčasnom skutočnom a živom zene na Slovensku.
Tu nájdete len témy aktuálne, ktoré trápia ľudí na Slovensku dnes a ktoré oni sami otvárajú na prednáškach a rozhovoroch so zenovými učiteľmi počas ich návštev Slovenska. Dúfame, že sa nám týmto podarí rozohnať ten „mystický", skutočnosť skresľujúci opar vznášajúci sa nad zenom
a buddhizmom všeobecne.

Táto kniha je zostavená z veľkého množstva verejných prednášok a rozhovorov, ktoré viedli zenoví študenti alebo náhodní účastníci prednášok so súčasnými zenovými učiteľmi Medzinárodnej zenovej školy Kwan Um na Slovensku počas jej bezmála už dvadsať rokov trvajúcej histórie u nás. Niektoré z nich ostali celé, v pôvodnej dĺžke a znení a z iných boli vynechané alebo upravené pasáže, ktoré sa týkali buď osobných záležitostí žiakov, alebo tém, o ktorých sa už písalo v iných kapitolách. Aby autenticita atmosféry ostala čo najviac zachovaná, často nájdete v texte aj vysvetľujúce poznámky v hranatých zátvorkách typu: [Smiech].

Zároveň na konci knihy nájdete register tém s odvolávkami na strany, kde sa o nich píše, chronologický register všetkých použitých prednášok s ich bližším popisom, vysvetlivky niektorých pojmov a kontakty na zenové centrá a skupiny, v ktorých sú dvere pre vás stále otvorené.


Ukážka z knihy:


Majster dharmy Čong An Sunim: Cvičenie osamote je veľmi zaujímavé. Je to ako mať veľký zemiak a pomaličky ho šúpať a umývať. Nakoniec sa môže skutočne stať veľmi čistým. Ale potom má tento zemiak problém, aby sa dostal do hrnca a varil sa spolu s mrkvou a petržlenom - zemiakový problém. Zenové cvičenie je mať veľa zemiakov pokope, naliať na nich vodu dharmy a palicou cvičenia pomiešať. Čistia sa navzájom. Potom nie je problém dostať sa do akejkoľvek situácie, do akéhokoľvek hrnca.

 


 

 

Otázka: Môžeš bližšie vysvetliť tento bod [Bum! - udrie dlaňou o podlahu]? A tiež aký je rozdiel medzi buddhizmom a zen-buddhizmom? Možno to súvisí s tým bodom.
Majster dharmy Čong An Sunim: Veľmi jednoducho. Buddhizmus končí, zen začína. Ťažko ti to vysvetlím. Najprv musíš počuť toto [Bum! - udrie zenovou palicou o stôl]. To je bod, v ktorom sa končí buddhizmus a začína zen. Buddhizmus je o najlepšom cvičení a najlepšom myslení. Zen znamená žiadne myslenie, žiadne cvičenie.
Majster dharmy Čong An Sunim: Urobíme psychologický experiment. Ten ukáže, či sme šialení alebo nie. Každý zdvihne pravú ruku, prosím. [Publikum dvíha pravú ruku] Teraz si ju položte takto [zasúva si prsty vystretej dlane na hrudi za odev] a trikrát po mne opakujte: "Som Napoleon, som Napoleon, som Napoleon!" [Smiech] OK. Každý je už Napoleon. Keď napočítam do troch, dajte ruku dolu. OK. Každý je už normálny. [Smiech] Odkiaľ prichádzajú psychické poruchy? Keď si k niečomu pripútaný, už si chorý. Keď sa toho pustíš, staneš sa zdravším aj mentálne. Čo je to šialený? Šialený znamená pripútaný. Ak si veľmi pripútaný, si veľmi šialený. Ak trochu, si trochu šialený. Nepripútaný - úplne zdravý.
Otázka: Aký je tvoj názor na jedenie mäsa?

Majster dharmy Čong An Sunim: Zjem tvoje mäso. Odtnem ti hlavu, vyberiem ti vnútornosti a zvyšok mäsa pripravím na večeru. Aké to je? Ako sa ti to páči? Ak chceš zažiť, aké je to jesť mäso, vymeň si úlohu so zvieraťom. V supermarkete máš pekne obalené kúsky - finálny produkt. Keď som bol malý, zažil som zabíjanie prasiat v Maďarsku. Sú o tom nakrútené filmy. Je to vryté do maďarskej kultúry. Mal som vtedy sedem alebo osem rokov. Ako to býva zvykom, muži zrána trochu začali popíjať. Prasa kvičalo, cítilo smrť. Jednoducho preto, lebo zvieratá cítia mysle ľudí, ktorí sú okolo nich. A boja sa. Nechcú to. Potom muži vyšli s lanami, nožmi a palicami. Netrvalo dlho a bolo počuť nárek, ktorý bol určite posledný pre toto vtelenie prasiatka. Ženy rýchlo pripravili raňajky s cibuľou a krvou - prvé jedlo. Medzitým muži prasa očistili od chlpov, zavesili dolu hlavou. Zúčastnil som sa na takýchto zabíjačkách niekoľkokrát. Jesť mäso nie je ani dobré, ani zlé, ale pozri sa na príčinu a následok. Keď si vzrušený, zježia sa ti chlpy. To znamená, že tvoja myseľ má účinok na tvoje telo. Keď sa nahneváš, sčervenie ti tvár. Keď si vystrašený, zbledneš. Tvoja myseľ vytvára toto telo. Vieš si predstaviť telo toho prasaťa niekoľko minút pred smrťou? Je naplnené bojom a nenávisťou voči tým, ktorí ho chcú zabiť. Celá tá informácia zostáva v ňom. Kam inam by išla? Stal som sa vegetariánom, keď som mal devätnásť, ale vtedy som ešte nepraktizoval zen. Bolo to zo zdravotných dôvodov. A to, že cvičíš zen, neznamená, že sa musíš stať vegetariánom. Nejesť mäso nie je pravidlo. Ale ak rozpoznáš toto spojenie, niečo v tvojom vnútri sa môže zmeniť. Keď tá zmena nastane, môžeš ju nasledovať. Keď však ješ mäso, budeš zjedený mäsom. Ľudia ťa zjedia, lebo chcú jesť mäso.


Otázka: Ale ľudia nejedia ľudí...

Majster dharmy Čong An Sunim: Ľudia nejedia ľudí? Robíš si srandu? Ty si už zjedený. Ľudia ťa zjedia. Ľudia jedia ľudí úplne bežne. V niektorých častiach Afriky a v Novej Guiney dodnes jedia ľudské mäso. To je však len fyzická časť. A čo napríklad pocity, emócie typu "chcem byť stále s tebou a nedokážem bez teba žiť"? To je jedenie ľudí ľuďmi, ale emocionálne. Ďalšia vec je na úrovni myslenia: "Musíš mi o sebe všetko povedať, chcem o tebe všetko vedieť!" To je jedenie druhého myšlienkami. Ľudská bytosť nie je len telom. Ale aj rečou a mysľou. Keď si k niečomu z tohto pripútaný a stále po tom prahneš, tak to vlastne ješ. Ľudia jedia neustále.