Moja krava nie je taká malá, moja krava je väčšia

Kong-an 51

Jedného leta sedel Ko Bong letné kjolče v chráme Won Sa, v ktorom vyučoval slávny zenový majster He Wol. Bolo tam tridsať mníchov, ktorí sedeli ráno a večer a cez deň pracovali v záhrade. Práca bola ťažká a všetci boli už večer veľmi unavení. Nemali tiež žiadne peniaze a len málo jedla, ale aj to bolo hrozné. Mnísi sa veľmi sťažovali.
Jedného rána zenový majster He Wol na niekoľko dní opustil svojich študentov a šiel navštíviť hlavný chrám. Keď odišiel, nahovoril Ko Bong svojich priateľov - mníchov, aby predali chrámovú kravu. (Tú kravu potrebovali na prácu v záhrade, a preto bez nej nemohli pracovať.) Keď kravu predali, Ko Bong navrhol, aby každému kúpili jedlo a pitie. V noci namiesto sedenia mali veľkú oslavu. Jedli, pili, kričali, tancovali a spievali piesne. Boli veľmi šťastní. Spať šli poriadne neskoro a nevstali na ranné spevy.
Keď sa zenový majster zavčas ráno vracal do chrámu a Slnko už vychádzalo, nepočul žiaden spev. Všimol si, že zmizla krava. Keď otvoril chrámové dvere, zacítil zápach zo všetkého toho jedla a pitia. Študenti ležali kade-tade, hlasne chrápajúc.
Keď si uvedomil, čo sa tu udialo, veľmi sa nahneval a zakričal: „Vstávajte! Vstávajte!!“ Všetci vyskočili, veľmi sa báli a neboli schopní reči. Keď kráčal k Budhovej soche, obzeral si jedného študenta za druhým. Oči mal veľké ako lev. „Kto ukradol moju kravu?“ zakričal. Všetci nervózne podskočili a dostali ešte väčší strach. Ale nič nehovorili. Všetci sa pozerali len na Ko Bonga. Pokiaľ ide o neho, on len tak posedával. Nemal strach. Zenový majster znovu zakričal: „Kto ukradol moju kravu?“
Ko Bong sa postavil a úplne a vyzliekol. Postavil sa na všetky štyri a hemžil sa pred He Wolom, vraviac: „Múú! Múúúúú!“
Zenový majster He Wol sa len usmial, udrel Ko Bonga po holom zadku a povedal: „Moja krava nie ja taká malá.“ Zasa ho udrel a dodal: „Moja krava je väčšia.“
Ko Bong sa vtedy postavil a vrátil sa do svojej izby. O krave sa už nikto nezmienil.