Jedného leta, než sa Ko Bong stal veľkým zenovým majstrom, sedel letné kjolče v chráme Tong Do Sa. To leto bolo veľmi horúce, preto mnohí účastníci ústrania neboli schopní zostať v meditačnej sále. Niektorí sedeli na verande, niektorí pod stromami, kým ďalší sedeli blízo potoka. Ko Bong sedel na akýchsi skalách pod veľkým stromom, odvážne udržiavajúc stopercentnú myseľ „neviem“. Na strome nad ním spievala cikáda. Ko Bong ju začul a myseľ sa mu náhle otvorila - dosiahol osvietenie. Udrel vejárom o skalu, a vejár sa roztrhol. „To je ono!“ zakričal, smejúc sa: „Ha, ha, ha, ha, ha, ha!!“