Ko Bong Sunim vošiel do izby zenového majstra Man Gonga, uklonil sa svojmu učiteľovi a povedal: „Čoskoro odídem a budem cestovať po krajine.“
„Ak odchádzaš, daj mi báseň odchodu,“ povedal Man Gong.
Ale Ko Bong na znak odmietnutia len zamával rukami a povedal: „Dnes mám veľa práce. Nemám čas na básnenie.“
„Uvidíme sa neskôr,“ povedal jeho učiteľ. „Želám ti príjemný výlet.“
1. Keby si tam bol, aká by bola tvoja báseň odchodu?
2. Ko Bong zamával rukami a povedal: „Dnes mám veľa práce. Nemám čas na básnenie.“ Je to správna odpoveď?
Všetko je už čisté: zostať, prísť a odísť. Krásna báseň je už pred tebou.