Hovorí sa, že ak desať rokov tvrdo prevádzaš cvičenia, niečo dosiahneš. A preto, ako je zvykom medzi mnohými budhistickými laikmi, v Číne raz jedna stará žena desať rokov podporovala istého mnícha. Poskytovala mu jedlo a šatstvo a dovolila mu žiť v pustovni, ktorú sama pripravila. Pokiaľ ide o mnícha, on len veľmi, veľmi tvrdo cvičil a nemal sa starať o nič iné.
Po desiatich rokov však mních neprejavoval žiadnu zmenu. „Čo dosiahol?“ dumala stará žena. „Musím toho mnícha vyskúšať.“ Jedno popoludnie dala žena zavolať svoju šestnásťročnú dcéru, ktorú ľudia považovali za jednu z najkrajších dievčat v dedine. Matka jej prikázala, aby si urobila make-up, navoňala sa svojím najlepším parfémom a obliekla šaty z najjemnejších látok. Potom dala dcére inštrukcie, ako vyskúšať mnícha, naložila ju množstvom dobrého jedla a šatstva a poslala ju do pustovne. Matkinu dcéru plán veľmi vzrušoval!
Keď prišla k pustovni, uklonila sa mníchovi a povedala: „Si tu už desať rokov, a tak ti moja matka pripravila špeciálne jedlo a šatstvo.“
"Ach, veľmi pekne ti ďakujem,“ odpovedal mních. „Tvoja matka je veľký bódhisattva, lebo ma tak dlho podporovala.“
Ihneď na to dievča silne objalo mnícha, pobozkalo ho a povedalo: „Ako sa cítiš teraz?“
"Hnilý peň na chladnej skale. V zime nebýva teplo.“
Uvoľniac ho z objatia, dievča sa hlboko uklonilo a povedalo: „Ty si určite veľký mních!“ Vrátila sa domov, plná šťastia a obdivu, aby rozpovedala matke, čo sa stalo. „Mama, mama! Mníchovo centrum je veľmi silné, jeho myseľ sa nehýbe! Niečo musel dosiahnuť!“
„Nejedná sa o to, či má silné centrum, či sa jeho myseľ nehýbe, alebo či je skvelý mních. Chcem vedieť len, čo povedal.“
"Ach, jeho slová boli veľmi skvelé, mama. Povedal: ‘Hnilý peň na chladnej skale. V zime nebýva teplo.‘"
"Čo!?“ zrevala stará žena. Kypiac hnevom, chňapla po veľkej palici, bežala do pustovne a nemilosrdne mnícha zbila, kričiac: „Zmizni! Zmizni odtiaľto! Desať rokov som podporovala démona!“ Potom zapálila pustovňu, ktorá razom ľahla popolom.