Pred dávnymi časmi žil v Číne slávny zenový majster, zvaný Sok San, ktorý zomrel bez odovzdania dharmy. Po pohrebnom obrade mal niekto predniesť formálnu reč dharmy, preto veľa ľudí o ňu poprosilo hlavného mnícha. Keď sa už z vysokej tribúny chystal rozprávať, Sok Sanov spoločník, pätnásťročný chlapec menom Ku Bong, podišiel dopredu a povedal: „Náš učiteľ vždy hovoril o siedmych druhoch ‘choď vpred‘:
1. Choď vpred, odpočívajúc.
2. Choď vpred, všetko to odlož.
3. Choď vpred, chladná, čistá jesenná voda.
4. Choď vpred, jedna myseľ na 10 000 rokov.
5. Choď vpred, chladný popol pod hnilým polenom.
6. Choď vpred, stojan na vonnú tyčinku v starom chráme (veľmi ťažký, nehybný).
7. Choď vpred, pramienok dymu z tyčinky, stúpajúci v bezvetrí.
Ak chápeš skutočný význam siedmych druhov ‘choď vpred‘, môžeš predniesť reč dharmy. Ak nechápeš, nemôžeš.“
"Jedna farba, iný význam", odpovedal hlavný mních.
„Tomu neverím.“
"Ak mi neveríš, ukážem ti to.“ Hlavný mních potom zapálil tyčinku, vložil ju do stojana a ticho pozoroval, kým celá nedohorela. Potom zomrel.
Ľudia zvolali: „Ach, tento veľký mních tiež zomrel.“
Ale spoločník len trikrát pomaly poklepal hlavného mnícha po chrbáte a povedal: „Keď sedíš, zomieraš. Keď stojíš, zomieraš. Tak či tak, niet prekážok. Ale význam Sok Sanových sedem ‘choď vpred‘ nemožno pochopiť dokonca ani vo sne.”